O zlatom štandarde a peniazoch z ničoho

Autor: Marcel Čas | 18.8.2013 o 15:01 | (upravené 18.8.2013 o 20:26) Karma článku: 5,38 | Prečítané:  607x

Zlatý štandard bol prvok bankového systému, ktorý viazal bankovky na zlato. Tým pádom určil horný strop pre množstvo bankoviek, ktoré mohol bankový systém emitovať. Bankový systém nemohol emitovať nekonečné množstvo bankoviek, keďže každá musela zodpovedať nejakému množstvu konečnej komodity zlata, ktoré muselo byť reálne uložené v trezoroch bánk. Zlatý štandard bol väčšinou krajín opustený v roku 1971 (ten spred roka 1971 nebol taký jednoduchý, ako je vyššie popísané, ale pre naše potreby tento technický detail dáme bokom). Odvtedy sa objavuje myšlienka, že opustenie zlatého štandardu nebol šťastný nápad, dokonca má byť tento krok jednou z príčin súčasnej finančnej krízy. Na prvý pohľad je to prijateľná myšlienka. Veď keď bankový systém nie je limitovaný viazaním na nejakú konečnú komoditu, tak banky/štát (prosím prečiarknite nehodiace sa podľa ideologickej príslušnosti) vyrobia veľké množstvo dlhov „z ničoho“ a ekonomika skolabuje.

 

Je zlatý štandard skutočne takáto brzda pre nadmerné zadlžovanie? Nie úplne. Ale poďme po poriadku (Dávam do pozornosti, že príbeh, ktorý nasleduje nie je historicky dôsledný výklad, je to len výklad mechanizmu zlatého štandardu. Štylisticky je podaný takýmto opisom iba kvôli pochopeniu).

Zoberme si krajinu, ktorá je len v ranných fázach vývinu trhového hospodárstva. Nemá ešte žiadne banky. Ako prostriedok výmeny (peniaze) sa používajú zlaté mince. Nikto nič neemituje, nikto nič negarantuje, proste sa má za to, že zlato je prirodzene hodnotné a preto sa používa pri ekonomických výmenách. Používanie zlata bolo ale nepraktické. Preto sa jeden podnikateľ rozhodol založiť banku. Tento podnikateľ sľúbil, že uchová a bude strážiť zlato svojich klientov. Klienti tohto proto-bankára dostanú papierik/zmenku na ktorej bude napísaná hodnota zlata, ktorú má klient uloženú v banke. Bankár, ktorý tento papierik, túto bankovku vystavil (emitoval) sa zaviaže, že zlato uchová, nestratí a že predloží danú hodnotu zlata každému, kto si príde vymeniť bankovku danej hodnoty za zlato. Takto mohli klienti chodiť po krajine a obchodovať bez ťažkého zlata, iba s ľahkými papierikmi. Každá banka mala svoje vlastné bankovky a obyvatelia vedeli do akej banky si majú ísť vybrať zlato podľa toho aká banka bola na bankovke uvedená (Mimochodom, asi nebude náhoda, že po anglicky sa povie bankovka „bill“ a zmenka „bill of exchange". Mohlo by to byť kvôli tomu, že pôvodné bankovky boli zmenkami. Toto je ale čistá špekulácia z mojej strany).

Bankári túto službu nerobili samozrejme zadarmo. Časť zlata klientely si zobrali ako zisk. Potom z nahromadeného zisku začali vyrábať ďalšie bankovky a ponúkať ich podnikateľom ako úver.

Keď sa bankovníctvo etablovalo, tak bankári našli spôsob ako zvýšiť svoje zisky. Všimli si, že obyvatelia krajiny si už ani nechodia vymieňať bankovky za zlato. Zvykli si na praktickejšie bankovky. Tak si bankári povedali, že je síce pravda, že musia držať zlato v trezore za každú bankovku v obehu, ale nič sa nestane, ak ho nebudú držať naraz. Bankár jednoducho nakreslil bankovku (tak isto ako to robil doteraz) a dal ju podnikateľovi, alebo spotrebiteľovi na úver. Vytvoril teda nové peniaze, novú kúpyschopnosť „z ničoho“. Bankár vedel, že nebude môcť vyplatiť všetky bankovky, ktoré má v obehu zlatom len vtedy, ak by si všetci majitelia jeho bankoviek prišli vyzdvihnúť svoje zlato naraz. A toto považoval za nepravdepodobné. Ak sa tak náhodou stalo, jednoducho vyhlásil bankrot (Mimochodom, toto je rovnaký princíp ako pri moderných „útekoch na banky“resp. „bank runs“, kde bankám dôjdu peniaze preto, lebo jednoducho nikdy nedržia toľko peňazí aby uspokojili všetkých klientov naraz). To znamená, že zlatý štandard nám sám osebe nezaručí, že bankový systém nevyrobí „nadmerné množstvo peňazí“ (nech je to už akékoľvek), pretože zlatý štandard je plne kompatibilný s vytváraním peňazí „z ničoho“. Keď toto čítate, tak prosím nehodnoťte túto prax bankárov z morálneho hľadiska. Ide nám tu o ekonómiu, nie o etiku. Čo je z ekonomického hľadiska zaujímavé je otázka, či môže takýto bankový systém fungovať (na čo sa dá odpovedať bez ohľadu na morálne hodnotenie). Do istej miery asi môže, keďže takýto bankový systém bol vždy súčasťou moderného trhového hospodárstva. Okrem toho si uvedomme, že veľa takýchto úverov „z ničoho“ mohlo byť použitých na produktívne účely. Tento systém môže samozrejme aj zlyhať a to vtedy, keď si prídu vypýtať svoje zlato (pre bankára 19. storočia), alebo svoje peniaze (pre bankára 21. storočia) všetci klienti naraz, alebo dostatočne veľká časť klientely.

Neskôr si naša krajina uvedomila krehkosť tohto systému a zvolila kompromis. Bankárom povedala, že môžu vytvárať nové peniaze nad úroveň svojich rezerv (množstva zlata, ktoré majú v trezore), ale nemôžu presiahnuť stanovenú medzu pomeru medzi zlatom v trezoroch a bankovkami. Nech je tá medza 10/100. To potom znamená, že banky ktoré majú v trezore X hodnoty zlata, môžu emitovať bankovky v celkovej hodnote X + 90% z X. Banka by teda mohla byť v situácií, že v trezore má 10j zlata, ale v obehu má 100j bankoviek, z ktorých všetky sľubujú majiteľovi bankovky, že keď príde do patričnej banky, tak dostane zlato v hodnote danej bankovky (táto brzda pre bankový systém funguje aj dnes a volá sa systém povinných minimálnych rezerv).

Zlatý štandard teda nikdy neriešil, ani nerieši problém „peňazí z ničoho“. Pod týmto systémom tento problém vôbec vznikol.

Istý druh teoretického zlatého štandardu by nám tento problém vyriešil. Druh zlatého štandardu (alebo hocijakého iného štandardu – teda viazania finančného kapitálu na nejakú obmedzenú komoditu), ktorý predpokladá 100% krytie všetkého finančného kapitálu s rezervami v trezoroch bankového systému. Otázne je, či takýto svet chceme. To by totižto muselo nevyhnutne znamenať, že keď by ste išli do banky v takomto svete otvoriť si účet a uložiť naň peniaze, tak by vám banka povedala: „Ďakujeme za vaše peniaze, môžete z nich čerpať až za Y mesiacov/rokov. My ich ideme totižto požičať vo forme úveru, aby sme mohli zarobiť. Otvorili by ste si účet v takej banke? Mohla by takáto banka poskytovať úvery? Kde by firemný sektor zobral finančný kapitál na investovanie? Podnikatelia by chodili klopať na dvere domácností?

Ak vám vadí tvorenie peňazí „z ničoho“, tak toto sú praktické otázky, ktoré musíte vyriešiť, ak chcete zastupovať jediný mne známy systém, kde by peniaze „z ničoho“ neexistovali. Teda systém zlatého štandardu so 100% krytím všetkých zdrojov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?