O prejedenej budúcnosti

Autor: Marcel Čas | 15.8.2013 o 18:52 | (upravené 18.8.2013 o 20:26) Karma článku: 4,23 | Prečítané:  428x

V akom zmysle sa dá prejesť budúcnosť? Na prvý pohľad sa zdá, že ide o absurdnú predstavu. Zjesť, teda presnejšie vyjadrené, spotrebovať sa dá predsa len to, čo sme vyrobili v blízkej či ďalekej minulosti. Je nemožné spotrebovať niečo čo sme nevyrobili. O čom teda ekonómia hovorí, keď hovorí o prejedenej budúcnosti?

Doslovné prejedenie budúcnosti by vyžadovalo stroj času a import tovarov z budúcnosti k nám do prítomnosti, čo by mohlo vyvolať nedostatok tovarov v budúcnosti. Každý čitateľ, by ale súhlasil, že takýto mechanizmus, je aspoň na zatiaľ vylúčený. My máme iný mechanizmus. Stroj času sme síce ešte nevymysleli, ale vymysleli sme medzinárodný obchod.

Povedzme, že na svete existujú dve krajiny. Krajina A, ktorá vyrába produkt a, a krajina B, ktorá vyrába produkt b. Istý čas medzi nimi prebiehal medzinárodný obchod , pri ktorom krajina A exportovala rovnaké množstvo tovarov a do krajiny B, ako krajina B exportovala b do A (povedzme, že a,b majú rovnakú cenu). V týchto podmienkach si nezostávali nič dlžní. Raz sa ale môže stať, že A bude trvať na vyššom importe b, pričom export a má zostať na tej istej úrovni. Krajiny sa teda dohodnú. B zvýši export na b+x v roku t0 ak za oplátku A zvýši export na a+x v roku t1. A/B môžu ale vyrobiť iba konečné množstvo a/b. To znamená, že aby B mohlo exportovať viac ako importuje z A musí sa v roku t0 uspokojiť s menšou spotrebou. B obetuje prítomnú spotrebu na úkor budúcej. A urobí v roku t0 opak. Obetuje budúcu spotrebu, pretože v t1 bude musieť robiť to čo B v t0, na úkor prítomnej spotreby.

V tomto zmysle sa dá hovoriť o tom, že A prejedla svoju budúcnosť. A spotrebovala v t0 viac ako vyrobila, takým spôsobom, že sa dohodla s B.

Mohla by A prejesť svoju budúcnosť nejakým iným mechanizmom? Kľúčové v prvom príklade bolo, že A mala v t0 väčšiu spotrebu ako výrobu – čo je neudržateľné a splatiteľné vo väčšej výrobe ako spotrebe v t1.

Ak by bola A jedinou krajinou na svete, svoju budúcnosť by prejesť nemohla. Pretože pre osamotenú A, by bolo nemožné spotrebovať viac ako vyrobila. Odkiaľ by tie tovary nabrala? Stroj času sme zamietli.

Treba si uvedomiť, že toto platí pre ľubovolné rozmiestnenie zadlženia vo vnútri A. Aj keby 99,99% obyvateľov bolo dlžníkov, čiže veľká väčšina obyvateľstva „prejedla“ svoju budúcnosť, tak stále by platilo, že A by nemohla ani na sekundu spotrebovať viac ako vyrobila. To znamená, že v takejto situácií by bolo nezmyselné hovoriť o A ako o krajine, ktorá prejedla svoju budúcnosť, bez ohľadu na to, koľko jednotlivcov má dlhy, pretože A nemala najmenší spôsob spotrebovať viac ako vyrobila. Za predpokladu neexistencie strojov času a vonkajšej zadlženosti.

Dlhy v ekonomike teda ešte nemusia znamenať, že sa prejedla budúcnosť danej ekonomiky. Záleží to od toho komu (zahraničiu alebo domácim subjektom?) a koľko (aký je pomer zahraničného a domáceho zadlženia?) sa dlží. Ak je ekonomika zadlžená hlavne kvôli tomu, že v nej prebehla redistribúcia zdrojov od domácich veriteľov k domácim dlžníkom, ktorý potom použili tieto zdroje na nákup tovarov vyrobených doma, tak nemožno hovoriť o tom, že krajina „žila nad svoje pomery“, resp, „prejedla svoju budúcnosť“, pretože takáto ekonomika nespotrebovala viac ako vyrobila.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?